Niekoľkotýždňovú prípravu na našu expedíciu sme úspešne zavŕšili. V piatok 23.novembra sa 2 vodcovia, 13 milovníkov dobrodružstva a malý škriatok vybrali do našich prekrásnych veľhôr. Na pravé poludnie sme sa s batožinou naložili do vlakovej súpravy, aby sme sa vo výbornej nálade, s dvomi prestupmi a po ôsmych hodinách cesty nadýchli čerstvého tatranského vzduchu. Večer vo Veľkom Slavkove, v chate Kate sme venovali vzájomnému spoznávaniu. Užili sme si nielen spoločnú cestu, ale aj spoločnú večeru a posedenie v obývačke – ako doma. Ako to už na takýchto akciách býva, zaspávalo sa ťažko. Ale museli sme nabrať sily na sobotnú turistiku. V sychravom jesennom počasí sme si vybrali nenáročný, ale pekný cieľ – Popradské pleso. Dostali sme sa tam tatranskou električkou a po dvojhodinovom pohodovom stúpaní, v ktorom nás chvíľami prebral svištiaci vietor a slabé sneženie. Neobišli sme ani symbolický cintorín, aby sme sa zamysleli nad nevyspytateľnosťou prírody a pobytu v nej. Na horskej chate nás ohrial teplý obed a potom hurá cestičkou cez les na azda najnavštevovanejšie - Štrbské pleso. Užili sme si ho aj s poznávacími vsuvkami – lebo náučný chodník nám predstavil tradičnú tatranskú prírodu... a tak sme zažili aj chvíle čítania a premýšľania. Medzitým nás očarovali pohľady do zasnežených tatranských dolín a nedobytných končiarov, ktoré nám chvíľami mračná skúpo odhalili... Opäť cesta električkou a potom zaslúžený oddych. Tento večer sme zasvätili spoločenským hrám, zábave a opäť vzájomnému spoznávaniu. Užili sme si kopec smiechu, dobré jedlo (aj nejaké boľavé bruško) a nikomu z nás sa ani pomyslieť nechcelo, že na druhý deň musíme odcestovať. Verte, že cesty aj necesty po krásnej slovenskej krajine, pešo aj vlakom, v čase aj nečase, ale v dobrej partii sú vždy krásne a nezabudnuteľné... Ďalší sníček sme si splnili, aby sme mohli kuť ďalšie plány. Na tvárach detí sme čítali spokojnosť a my, učitelia, sme sa znova utvrdili v tom, že patríme medzi nich. Že sme si vybrali správnu cestu. A že naša práca je viac poslaním ako povolaním. Ďakujeme za dôveru a za to, že nám to bolo umožnené – našej škole, našim žiakom a ich rodičom. Tešíme sa nové dobrodružstvá!

Silvia a Jozef Krišákoví