Cestou - necestou v Tatrách

Niekoľkotýždňovú prípravu na našu expedíciu sme úspešne zavŕšili. V piatok 23.novembra sa 2 vodcovia, 13 milovníkov dobrodružstva a malý škriatok vybrali do našich prekrásnych veľhôr. Na pravé poludnie sme sa s batožinou naložili do vlakovej súpravy, aby sme sa vo výbornej nálade, s dvomi prestupmi a po ôsmych hodinách cesty nadýchli čerstvého tatranského vzduchu. Večer vo Veľkom Slavkove, v chate Kate sme venovali vzájomnému spoznávaniu. Užili sme si nielen spoločnú cestu, ale aj spoločnú večeru a posedenie v obývačke – ako doma. Ako to už na takýchto akciách býva, zaspávalo sa ťažko. Ale museli sme nabrať sily na sobotnú turistiku. V sychravom jesennom počasí sme si vybrali nenáročný, ale pekný cieľ – Popradské pleso. Dostali sme sa tam tatranskou električkou a po dvojhodinovom pohodovom stúpaní, v ktorom nás chvíľami prebral svištiaci vietor a slabé sneženie. Neobišli sme ani symbolický cintorín, aby sme sa zamysleli nad nevyspytateľnosťou prírody a pobytu v nej. Na horskej chate nás ohrial teplý obed a potom hurá cestičkou cez les na azda najnavštevovanejšie - Štrbské pleso. Užili sme si ho aj s poznávacími vsuvkami – lebo náučný chodník nám predstavil tradičnú tatranskú prírodu... a tak sme zažili aj chvíle čítania a premýšľania. Medzitým nás očarovali pohľady do zasnežených tatranských dolín a nedobytných končiarov, ktoré nám chvíľami mračná skúpo odhalili... Opäť cesta električkou a potom zaslúžený oddych. Tento večer sme zasvätili spoločenským hrám, zábave a opäť vzájomnému spoznávaniu. Užili sme si kopec smiechu, dobré jedlo (aj nejaké boľavé bruško) a nikomu z nás sa ani pomyslieť nechcelo, že na druhý deň musíme odcestovať. Verte, že cesty aj necesty po krásnej slovenskej krajine, pešo aj vlakom, v čase aj nečase, ale v dobrej partii sú vždy krásne a nezabudnuteľné... Ďalší sníček sme si splnili, aby sme mohli kuť ďalšie plány. Na tvárach detí sme čítali spokojnosť a my, učitelia, sme sa znova utvrdili v tom, že patríme medzi nich. Že sme si vybrali správnu cestu. A že naša práca je viac poslaním ako povolaním. Ďakujeme za dôveru a za to, že nám to bolo umožnené – našej škole, našim žiakom a ich rodičom. Tešíme sa nové dobrodružstvá!

Silvia a Jozef Krišákoví

Aby sa tvorenie stalo hobby...

... je základným cieľom výtvarného krúžku Hobby dielňa. Tvorivá činnosť, ktorá je pre deti tak prirodzená a prejavuje sa v mnohých oblastiach ich života, im prináša vnútorné uspokojenie a radosť. A to je naša spoločná reč. Deti chcú a skúšajú, vymýšľajú a experimentujú. Niekedy im stačí malá rada, jemné posunutie, jednoduchý návod, aby objavili veľkú vec. Hľadajú cestu a našou úlohou je im ju naznačiť. Na našom krúžku sa snažíme ukázať spôsob ako sa dá z obyčajných vecí, či naoko odpadového materiálu, vykúzliť nová vec. No pustíme sa aj do náročnejších techník, ku ktorým sa deti v bežných, domácich podmienkach sotva dostanú. Našou výhrou je už to, že sa raz týždenne stretneme a spolu sa tešíme z malých výtvarných objavov. A úplne sme vyhrali, ak dnes, zajtra alebo o mesiac dieťa zabudne na televíziu, mobil, či tablet a mamina ho nájde pohrúžené do lepenia, strihania, natierania, dumajúc nad vznikajúcim novotvarom. Či sa podarí viac alebo menej, nie je podstatné. Podstatný je užitočne prežitý čas, v prospech dieťaťa aj tých, ktorí sa tešia s ním. Pozrite na naše prvé experimenty, možno sa Vaše oko poteší...

Mgr. Silvia Krišáková

Výsledky zberu gaštanov

Tento rok sme nazbierali 2523,2 kg gaštanov.
Najlepšou zberačkou bola Adélka Mičová z 3.B s 517 kg.

Krúžok Šikovníček informuje ...

Šijeme peňaženky, šijeme,
s každou z nich nakupovať pôjdeme.
Niečo malé si kúpime,
čo na vianočnej tržnici nájdeme.

ŠIKOVNÍČEK

Sľub prváka zložený...

Už to budú tri mesiace, čo naši najmenší a najvzácnejší žiačikovia – prváčikovia neisto prekročili prah našej školy a vydali sa na desaťročnú povinnú cestu... Za 10 týždňov sa stihli osmeliť, osamostatniť a mnohé veci naučiť. Nielen prvé písmenka, slová a čísla... ale aj pravidlá školáckeho života. Našli si nových kamarátov a zvykli si na svoj druhý domov a svoju prvú, nezabudnuteľnú pani učiteľku. Preto bol najvyšší čas, aby sme ich prijali do nášho slávneho školáckeho cechu. Ceremónia pasovania bola ozvláštnená rozprávkovou príchuťou. Medzi deťúrence zavítala nezbednica Pipi Dlhá Pančucha so svojim kamarátom, námorníkom Matym, aby deti nielen rozosmiali, ale aj vyskúšali a trošku poučili. Ich šantenie spestrili talentované deti z našej školy, ktoré spievali, hrali aj tancovali. Veru, bolo na čo pozerať... Po ceremónii sa naši prváci – školáci tešili z krásnych imatrikulačných čiapok, pamätného listu a chutného jabĺčka, ktoré symbolizuje našu školu. Dopoludnie plné emócií a radosti...

Drahí naši prváčikovia, želáme Vám úspešnú a šťastnú cestu školáckym životom, sprevádzanú pochopením a nekonečnou láskou Vašich rodín a pedagógov. A nezabudnite na svoj prvácky sľub:

Ja, prváčik, sľubujem Vám,
že na hodinách vždy pozor dám.
Do školy pripravím sa riadne,
desiatu zjem každopádne.
Písmenká a čísla úhľadne napíšem perom,
nakloním ich vždy správnym smerom.
Pravidlá slušného správania dodržím rád
a budem s každým kamarát.
To všetko zvládnuť chcem sám,
tak na svoju prvácku česť prisahám.

S láskou, Vaši učitelia

Pomáhame zvieratkám

,,Pes je najvernejší priateľ človeka”, toto je tvrdenie, ktoré pozná každý z nás. Deti z krúžku Pomáhame zvieratkám pravidelne navštevujú psí útulok. Tu venujú svoju pozornosť psíkom bez rodiny. Pomáhajú pri venčení a kŕmení. Žiaci sa však snažia pomôcť aj iným zvieratám. Počas posledného krúžku vyrobili krmivá pre vtáky.

Našu starostlivosť a lásku si zaslúžia všetky zvieratká. <3

Mgr. Lucia Jureňová

Krúžok Šikovníček informuje ...

Au, Au, Au, tak sme dnes začínali,
kladívkom do prsta sa udierali.
Múdre hlávky úsmev vyčarili,
kladívka správnym smerom nasmerovali.
Vyšli z toho srdcia nám,
ktoré svojím mamám dám.

ŠIKOVNÍČEK

Výjazdová porada Zlatnícka dolina

Záver krásneho jesenného októbra patril na našej škole spoločnému stretnutiu pedagogického zboru na chate v Zlatníckej doline.
Stretnutie bolo medzi nami označované rôzne – výjazdová porada, teambuilding, posilnenie kolektívu, zmena prostredia, lepšie spoznávanie sa,... Podstatu celej akcie najlepšie vystihuje označenie „posilnenie kolektívu“.
Položme si otázku: Čo to vôbec znamená tá sila kolektívu, komunity, spoločnosti?
Domnievam sa, že sila kolektívu je daná jeho skúsenosťami, vlastnosťami a schopnosťami. A o aké vlastnosti a schopnosti ide?
Určite sú to fyzické sily – svaly, kondícia, zdravie, psychická odolnosť, finančná pohoda, vybavenosť, vzdelanie, znalosti, skúsenosti, kreativita (know-how spoločnosti), morálne zásady, túžby, sny, vôľa ... Ak silu jednotlivca vyjadríme ako súhrn vyššie menovaných jednotlivých síl, potom silu kolektívu bude určovať súhrn síl jednotlivcov.
Je zrejmé, že každý jedinec má rôzne dispozície a je silnejší v inej oblasti, než jedinec druhý. A keďže človek je tvor spoločenský, je teda v jeho záujme vytvárať čo najsilnejšie kolektívy a byť ich súčasťou.
Kolektív našej školy na našom jesennom stretnutí ukázal svoju silu vo vlastnostiach ako súťaživosť, zmysel pre tím, kondíciu, odvahu, humor, láskavosť, schopnosť načúvať jeden druhému, tvorivosť, tolerantnosť, nápaditosť, originalitu, vôľu na sebe pracovať,...
Slušná diverzita vlastností a schopností kolektívu, na ktorej možno do budúcnosti stavať. Stavať a tvoriť, zlepšovať, modernizovať, inovovať a robiť školu zaujímavejšou pre deti a lepšou pre učiteľov.

Ing. Svetlana Chábelová

Malý turista

V sobotu 10.11.2018 sme ešte využili pekné jesenné počasie a navštívili Kunowský majer. Po necelých piatich kilometroch sme dorazili do cieľa. Čakalo nás nielen množstvo domácich zvieratiek, ale i užitočných informácii. Všetky zvieratá tam chovajú tradičným spôsobom, majú prirodzenú stravu a voľný výbeh. Cestou naspäť sme sa ešte zastavili na rybej farme.

Ďakujeme p. Podmajerskému za pútavé a poučné rozprávanie.

Alena Malenková, Mgr. Jana Vojteková