Na hodine slovenského jazyka sa piataci zahrali na malých moderátorov. Ešte predtým sa dozvedeli, že interview je cielený rozhovor, v ktorom získavame informácie od známych osôb kladením otázok. Keďže je október – mesiac úcty k starším, deti dostali zadanie, urobiť rozhovor v písanej forme so svojím starkým alebo starkou o ich detstve, mladosti, živote. Deti poňali úlohu veľmi dobre a od svojich starkých sa dozvedeli, aké to bolo kedysi v škole, aké predmety sa vtedy učili, ako sa hrávali, čo robili, keď neboli v škole. Dozvedeli sa, že starí rodičia nemali mobily a televízor malo len pár ľudí v dedine. Medzi ostatnými výbornými rozhovormi bol jeden so vzácnou témou. Pozrite sa, ako náš moderátor Leo Krišák komunikoval so svojím deduškom a čo všetko sa dozvedel.
Mgr. Valéria Závodná
Môj starký sa narodil v r.1941 v malej dedinke Ráztočno, pri meste Handlová na strednom Slovensku. Pochádza z veľkej rodiny, mal 11 súrodencov.
o Starký, mohol by som s tebou spraviť interview?
Áno, nech sa páči.
o Ako si prežíval detstvo? Čo si robil?
Mal som ho také všelijaké...hrávali sme sa v prírode, na záhrade, ale zažil som aj vojnu.
o Čo si robieval po škole?
Ako chlapec na dedine...chodieval som pomáhať rodičom.
o A ako si prežíval víkendy?
Cez víkendy som chodieval do hôr s rodičmi a hrával sa s chlapcami...hrával som napríklad aj futbal.
o A ako bolo v škole?
Do školy som chodieval rád. Mal som tam dobrých učiteľov, ktorí nás učili zaujímavé veci.
o Chodieval si často na pole?
Áno, chodieval. A chovali sme aj ovečky, sliepky a koníky.
o Kedy si vstával a kedy si išiel spať?
Vstával som okolo šiestej a chodil spať okolo desiatej. Tak ako teraz Vy.
o Čo si robil po skončení školy?
Vyštudoval som dopravnú priemyslovku v Trnave a potom som robil rušňovodiča. Zažil som ešte parné lokomotívy. Po zdravotných problémoch som začal robiť výpravcu a nakoniec prednostu. Celkovo som odpracoval 41 rokov na železnici. My sme boli železničiarska rodina...
o Boli ste chudobní?
Nie, boli sme taká priemerná rodina. Pracoval otecko, mamička sa starala o deti. Veď nás bolo 12... A mali sme hospodárstvo, tak sme sa uživili.
o Narodil si sa cez vojnu. Mal si štyri roky, keď skončila. Ako si na ňu spomínaš?
Bol som malý, vojna sa nás, našťastie, až tak veľmi nedotkla. Na konci vojny, keď išiel front, sme sa schovávali v jaskyniach.
o Bál si sa?
Ani nie...bol som s maminou a môj otecko bol železničiar, pracoval a nebojoval.
o Spomínal si, že ste sa ukrývali v jaskyniach. Aké to bolo?
V horách okolo Ráztočna je viac jaskýň. Keď ustupovali Nemci pred Červenou armádou, ľudia sa tam schovávali. My sme tam boli s bratom a mamou (vtedy sme boli dvaja), ale aj ďalšími ľuďmi z dediny. V jaskyni na Tepličkách nás bolo asi dvadsať. Boli sme tam deň aj noc. Keď sme sa na druhý deň vrátili, bolo niekoľko domov rozbitých. V našej záhrade zostalo nemecké delo.
o Stretol si sa s vojakmi? Akí boli?
Pred prechodom frontu boli u nás ubytovaní nemeckí vojaci. Neboli k nám zlí, dávali nám aj cukríky. Po prechode frontu boli u nás asi dva dni aj ruskí vojaci. Nám ani ruskí, ani nemeckí vojaci nerobili zle.
o Bojoval niekto z tvojej rodiny vo vojne?
Môj ocko nebojoval, lebo bol železničiar.
o Odkiaľ ste sa dozvedali správy o vojne?
Mali sme rádio, čo v tej dobe mal málokto. Po potlačení SNP (Slovenské národné povstanie) bolo nariadené rádiá odovzdať. Môj ocko to neurobil a niekto z dediny ho udal. Raz v noci prišli príslušníci nemeckej polície (SS) a rádio nám zobrali. Chceli zobrať aj otca za porušenie príkazu. Našťastie sa za neho prihovoril jeho známy, ktorý pracoval na polícii a nechali ho doma. V tú noc zobrali z dediny sedem chlapov. Ani jeden z nich sa už domov nevrátil. Nikto nevie, čo sa s nimi stalo. Dnes majú v dedine pamätník....
o Bombardovalo sa pri Ráztočne?
Pamätám si na prelety amerických lietadiel, ktoré vždy leteli veľmi vysoko a zanechávali za sebou bielu čiaru ako dnes dopravné lietadlá. Raz aj jedno zhodilo bomby, ale dopadli mimo dediny. Zato v Handlovej zbombardovali kostol aj železničný viadukt. Po vojne sme sa ako chlapci chodievali kúpať do jám, ktoré zostali po vybuchnutých bombách.
o Našli ste po vojne pri hre niečo, čo vám ju pripomenulo?
Chválili sme sa chlapci medzi sebou, keď sme našli nejaký náboj. Naša mama nás veľmi hrešila, keď sme si nejaký schovali. Výstrahou nám bolo, keď nájdená munícia niekomu odtrhla prsty a dokonca pár ľudí zabila...
o Chcel by si dnešným deťom niečo na záver povedať?
Mal som krásne a veselé detstvo a mladosť, veľkú rodinu, výborných starých rodičov...Vážili sme si jeden druhého, stvárali sme huncútstva, boli sme nezbední, detstvo sme prežili väčšinou v prírode a rodičom sme veľa pomáhali. Dnešným deťom by som chcel zaželať, aby prežívali detstvo šťastne, aby mali rady rodičov, vážili si starších ľudí, rady chodili do prírody a dobre sa učili.
o Starký, ďakujem ti za rozhovor a želám dobré zdravie!
Rado sa stalo. Prajem vám krásne detstvo a veľa šťastia.
Leo Krišák, V.C