Podrobnosti

Napísané: 18. december 2018

Je názov projektu, do ktorého sa naša škola zapojila so senickým informačným centrom Europe Direct. Podstatou projektu bolo vyrobiť 30 vianočných ozdôb, ktoré boli následne rozposlané do rovnako zapojených škôl z rôznych členských štátov EÚ. Do výroby vianočných ozdôb sme zvábili nielen našich žiakov, ale aj mamičky s babičkami a pod ich láskavými a šikovnými rukami vznikli nevídané a krásne výrobky, za ktoré by sme sa nemuseli hanbiť ani na svetovej výstave. A bolo ich viac ako sto... A potom sme už trpezlivo čakali, čo sa bude diať...Do našej školy začali koncom novembra chodiť prvé poštové zásielky... Anglicko, Estónsko, Taliansko, Chorvátsko, Rumunsko, Turecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Belgicko... vo všetkých bola ukrytá drobná vianočná ozdôbka a sprievodný list, kde autori popisujú vianočné tradície typické pre svoju krajinu. Zo všetkých sme sa tešili a vo vestibule školy sme si spravili mini vitrínu, kde ich môžu obdivovať návštevníci školy. Milé prepojenie detí z európskych krajín s vôňou Vianoc... a tie by mali byť pre všetkých šťastné a veselé ako tie ozdôbky. To je naše želanie...

Mgr. Silvia Krišáková

Podrobnosti

Napísané: 18. december 2018

... ako prosto a nenápadne to znie. Ale koľko lásky, emócií a spolupatričnosti sa v týchto dvoch slovách ukrýva? Celkom náhodne som sa dostala k výzve, ktorej autorkou je len 13-ročná slečna Hanka Noščáková a ktorá spojila tisícky ľudí na celom Slovensku. Podstatou bolo vlastnoručne vyrobiť, napísať a poslať vianočné pozdravy starkým, ktorí jeseň svojho života prežívajú v slovenských domovoch dôchodcov. Práve im je vianočná pohľadnica stále veľmi blízka, pociťujú ju ako prejav pozornosti, úprimného záujmu a lásky. O to viac, keď sú mimo svojich domovov, fyzicky vzdialení svojim rodinám... Jej myšlienka nielen mňa, ale mnoho dobrosrdečných a tradične založených Slovákov chytila za srdce a stvorila myšlienku novú – zapojiť do tohto projektu, nominovaného na Detský čin roka, podobne zmýšľajúcich kolegov a žiakov. A tak sa počas dvoch týždňov v našej škole rozpútala (okrem iného) výroba vianočných pohľadníc. Mnohým deťom bolo treba vysvetliť, prečo sa posielajú vianočné pohľadnice a ako veľmi dokáže potešiť tak banálne a pre nich bezvýznamne vyzerajúca vec... vo finále sme sa však tešili z nápaditých, krásnych, jednoduchých i precízne vypracovaných vianočných pozdravov, ktoré sme s veľkou radosťou odoslali 270 starkým do rôznych slovenských obcí... Dúfame, že im náš maličký dobrý skutok vyčarí nefalšovanú radosť a úsmev na tvári. Taký láskavý, aký dokážu vyčariť len starkí... životom skúšaní, no napriek tomu dobrí a láskaví... naši starkí. Krásne Vianoce!

Mgr. Silvia Krišáková

Podrobnosti

Napísané: 17. december 2018

Najlepší zberači gaštanov a pomocníci pri ich odoberaní dostali od poľovníka tortu, na ktorej si spoločne pochutili minulú stredu. V mene lesných zvieratiek ďakujeme všetkým za každý prinesený gaštan.

Ing. Andrea Trojková

Podrobnosti

Napísané: 12. december 2018

Vitaj, vitaj, Mikuláš,
vitaj medzi nami,
prišli sme ťa pozdraviť
veselými hrami.
Ty nám zato ukážeš,
čo v tom koši máš.
Vitaj, vitaj zďaleka,
milý Mikuláš.

Vo štvrtok 6.12.2018 zavítal Mikuláš so svojimi pomocníkmi aj k nám do ŠKD. Deti sa mu predviedli so svojimi básničkami a pesničkami, ktoré si vopred pripravili so svojimi vychovávateľkami a pani učiteľkami. Nezabudol ani na deti, ktoré boli na krúžkoch.Za pekné vystúpenia si deti od Mikuláša vyslúžili sladkú odmenu. Ďakujeme Mikuláš a budeme Ťa čakať i o rok!

vychovávateľky ŠKD

Podrobnosti

Napísané: 11. december 2018

Vianočné sviatky so sebou prinášajú veľa zvykov. Niektoré z nich sa dodržujú vo väčšine rodín, iné len v niektorých.

Jeden z tradičných zvykov Vianoc je prekrajovanie jablka. Jablko bolo oddávna tradičnou surovinou, pri dobrom uskladnení nebol problém ho na Vianoce zohnať. Vyberalo sa to najkrajšie a buď jeden za rodinu, alebo každý si jablko rozkrojil. Keď sa po rozkrojení zjavila hviezda, znamenalo to zdravie a šťastie.

V prváckych triedach sme síce jablko nekrájali, ale deti sa na hodine o jablku dozvedeli veľa poučného nielen o tomto ovocí, ale aj o ekológii a triedení odpadu. V druhej časti hodiny si aj zasúťažili, za čo dostali jabĺčkovú medailu a letáčik o jablku.

Tak skúste tento rok na Štedrý deň jablko rozkrojiť a potom aj zjesť, aby ste boli celý rok zdraví.

Držíme palce

Andrea Trojková + členky krúžku Kvapky

Podrobnosti

Napísané: 10. december 2018

Každá ľudská organizácia – je úplne jedno, či veľká firma, školská trieda alebo pedagogický zbor,  je súčasne organizáciou sociálnou. Funguje vďaka vzťahom medzi jej členmi, medzi ľuďmi, ktorí je tvoria, s ktorými dochádza do kontaktu, ktorí sa na jej existencii podieľajú.

Pracovný tím pedagógov tvoria učitelia samotní, žiaci a rodičia, s ktorými dennodenne prichádzame do kontaktu a ovplyvňujú jeho fungovanie. Ako činnosť organizácie  - našej školy, zlepšovať, modernizovať, inovovať? Ako majú na sebe pracovať členovia tejto organizácie - učitelia? Hľadali sme priestor, kde by nám dali odpovede na naše otázky. Našli sme ho v podobe Komenského inštitútu, ktorý pozná problémy v slovenskom školstve a prostredníctvom praktických riešení realizovaných priamo s  učiteľmi chce ukázať možné cesty ich postupného prekonania.

Na cestu prekonávania problémov sa vydala líderka školy Svetlana Chábelová, ktorá je aktívnou členkou Komenského inštitútu od augusta 2018, kedy bol oficiálne podaný jej mikroprojekt na spracovanie vízie školy v horizonte do 10 rokov.

            Všetci členovia pedagogického tímu  sa intenzívne zapojili do presne naplánovaných aktivít. Začali internou SWOT analýzou, ktorá vyhodnotila  súčasný stavu školy z rôznych hľadísk - silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození. Zároveň načrtla  možné alternatívy budúceho smerovania školy.

Záver krásneho jesenného októbra patril spoločnému stretnutiu pedagogického zboru na chate v Zlatníckej doline. Stretnutie bolo medzi nami označované  rôzne – výjazdová porada, teambuilding, posilnenie kolektívu, zmena prostredia, lepšie spoznávanie sa,... Podstatu celej akcie najlepšie vystihuje označenie „posilnenie kolektívu“. Kolektív našej školy ukázal svoju silu vo  vlastnostiach ako súťaživosť, zmysel pre tím, odvahu, humor, láskavosť, schopnosť načúvať jeden druhému, tvorivosť, tolerantnosť, nápaditosť, originalitu, vôľu na sebe pracovať.

Boli vyšpecifikované oblasti rozvoja školy- vzdelávacie kurikulum, rozvoj pedagógov, riadenie školy, sociálna klíma školy a spolupráca s komunitou. Každá oblasť rozvoja školy má svoju peer skupinu, ktorá sa v pravidelných stretnutiach k téme vyjadruje, dáva podnety a návrhy.

            Začali sme pracovať na novej vízii, na zmene u nás v škole. Zmena bude vychádzať od nás učiteľov s výraznou spoluprácou s rodičmi a žiakmi. Pretože, ako povedal už Komenský:

„Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti.“

  Učitelia 3.ZŠ Senica

Podrobnosti

Napísané: 10. december 2018

V stredu vstávali niektorí z nás skôr ako inokedy. To preto, že nás v tento deň čakala exkurzia. Všetci sme sa zišli pred našou školou, kde nás čakal autobus, ktorý nás bezpečne doviezol do hlavného mesta Rakúska, do Viedne. Na tento deň sme sa všetci veľmi tešili. Vianočná Viedeň bola veľmi pekná. Každá budova, každý obchod bol krásne vyzdobený. Najskôr sme navštívili Prírodovedné múzeum, v ktorom si každý z nás niečo našiel. Potom sme sa presunuli k viedenskej radnici. Čarovné miesto – vysoké vyzdobené stromy a pod nimi učupené drevené domčeky. V každom z nich predávali rôzne vianočné predmety. V jednom sklené vianočné gule, v druhom drevené ozdoby, v treťom CD s vianočnými piesňami, v ďalšom pečené gaštany. A nad celým dreveným mestečkom sa šírila vôňa sladkého punču či pečených jabĺk. Pomedzi vysoké stromy viedla klzisková dráha, ktorú si niektorí z nás i vyskúšali. Tu, pred historickou budovou radnice, sme zažili pravú atmosféru Vianoc. Ani sa nám nechcelo odísť. Ale všetko má svoj koniec, a tak sme sa aj my vrátili domov. Za tento krásny deň ďakujeme pani učiteľkám Ružičkovej, Slezákovej, Závodnej a pani riaditeľke, ktoré exkurziu pre nás pripravili a celý deň nás sprevádzali a odpovedali na naše otázky.

vaši šiestaci a siedmaci

Podrobnosti

Napísané: 04. december 2018

Sobotné ráno 1. decembra prinieslo okrem prvej snehovej nádielky v našom meste aj nezvyčajnú akciu s čarovným nádychom Vianoc. Keď sme vstúpili do našej školy, akoby sme sa vrátili do detstva... z každej strany sálalo rozprávkové teplo a vianočná nálada. Čečinová cestička každého návštevníka doviedla do školskej vianočnej dedinky, v ktorej sa diali nezabudnuteľné veci - zhováralo, obdivovalo, tvorilo, privoniavalo, ochutnávalo aj predávalo... Atmosféra bola neopakovateľná. Školská jedáleň sa naplnila nielen našimi očakávaniami ale aj dobrými ľuďmi, ktorí chceli zažiť niečo pekné, pomôcť ale aj stretnúť sa v kľude s ľuďmi, ktorých v každodennom zhone stihneme len pozdraviť... Výrobky, ktoré boli na predaj za symbolické ceny, boli z dielne šikovných mamičiek, babičiek, deduškov ale aj zamestnancov školy, ktorí chceli prispieť k dobrej veci. A tí, čo prišli, určite neoľutovali. Toľko krásy pohromade so spoločným znakom „hand made“ len tak hocikde neuvidíte! Deťúrence si prišli na svoje pri zdobení medovníčkov, výrobe oblátok a vianočných dekorácií. Popritom mohli všetci koštovať voňavý vianočný punč, čajík a tradičné vianočné dobroty. Čas v takejto príjemnej atmosfére ubehol veľmi rýchlo... Touto milou akciou sme odštartovali šnúru obľúbených adventných podujatí a zahájili našu spoločnú oslavu 40. výročia založenia školy. Všetkým, ktorí nás prišli podporiť, zo srdca ďakujeme. Poďakovanie patrí aj kolektívu zamestnancov, ktorí sa na príprave podujatia podieľali. Milí priatelia školy, želáme Vám pokojné predvianočné dni bez stresu a naháňania. A nezabudnite na tie najcennejšie dary – úsmev, milé slovo a čas pre tých, ktorí Vás potrebujú.

ŠKD

Podrobnosti

Napísané: 04. december 2018

DEŇ MOJEJ HRAČKY – je vlastne týždňom mojej hračky. Deti si v tomto týždni mohli nosiť do ŠKD hračky z domu. Hovorili o nich, o tom odkiaľ ich majú, ako sa s nimi hrajú. Požičiavali si ich medzi sebou a rozmýšľali: „Čo by asi hračky rozprávali, keby rozprávať vedeli.“

vychovávateľky ŠKD